STARONOVÁ PROFESIA – NEOPROPAGANDISTI
Na prvý pohľad to vyzerá, že vznikla úplne nová profesia. Pribúdajú ľudia, ktorí sú verejnosti prezentovaní ako odborníci na dezinformácie. Sú to väčšinou muži mladšieho až stredného veku s rôznym vzdelaním, od učiteľov telesnej výchovy až po obchodné štúdiá a marketing.
Samozrejme, byť expertom na dezinformácie si vyžaduje určité predpoklady. Nejde však ani o analytické zručnosti, ani o znalosti komunikácie a komunikačných stratégií, ani o podobné zručnosti, ktoré sa bežne používajú v reklame. Skutočný expert na dezinformácie musí spĺňať tri kritériá:
1. Musí byť presvedčený, že existuje len jedna pravda, ktorú pozná s istotou, a preto má na ňu legitímny monopol.
2. Musí byť presvedčený, že existuje len jedna pravda, ktorú pozná s istotou, a preto má na ňu legitímny monopol. Nesmie pochybovať o tom, že táto pravda sa vždy zhoduje s názormi tých, ktorí sú práve pri moci.
3. Je ochotný urobiť z presvedčenia obsiahnutého v predchádzajúcich dvoch bodoch hlavný zdroj svojho živobytia.
Obe požadované kompetencie sa dajú získať len úplným ignorovaním toho, čo nás učí filozofia, sociológia a podobné podvratné disciplíny. Vďaka nim, alebo skôr ich vinou, vieme, že nárok na absolútnu pravdu išiel v dejinách vždy ruka v ruke s nárokom na absolútnu moc. Zmenilo sa len prostredie, v ktorom sa toto tvrdenie v rôznych obdobiach objavovalo. Vždy platilo, že nárok niektorých na poznanie absolútnej pravdy zbavuje všetkých ostatných nároku na slobodu. A vždy sa to vydávalo za ich vlastný záujem. Načo mať slobodu vlastného názoru, keď môže existovať len jeden správny názor? Odborníci na dezinformácie túto nepriznanú a nepohodlnú historickú pravdu zakrývajú rečami o svojich kompetenciách v oblasti analýzy komunikačných stratégií.
Podnikanie v oblasti presadzovania jedinej možnej pravdy si vyžaduje zdravú dávku elitárstva. Bez ohľadu na to, ako pokorne sa daný pravdovravec môže javiť. Je znakom neobyčajnej vyvolenosti poznať plnú pravdu uprostred obyčajných ľudí, ktorí sa od seba líšia len tým, že sú len nevedomí alebo priamo nositelia zlých úmyslov. Nositeľ pravdy rozhoduje o tom, kto môže byť ešte napravený a kto už musí byť potrestaný. Ak držiteľ pravdy čo i len na chvíľu zapochybuje o svojej kompetencii v tomto citlivom bode, rozdiel medzi týmito dvoma podtypmi by bol pre neho zdrojom mučivých pochybností, ktoré by mohli ohroziť jeho usilovnosť.
Paradox pracovného zaradenia nositeľov pravdy je zrejmý. Sú existenčne závislí od šírenia dezinformácií. Ak by sme nežili v mori dezinformácií, alebo ak by dokonca bežní ľudia dokázali vlastným rozumom rozlíšiť informácie od dezinformácií, odborníci na jedinú oficiálne uznávanú pravdu by sa museli vrátiť ku gymnastike, alebo dokonca k marketingu. Našťastie nič také nehrozí, pretože žijeme v systéme, ktorý dáva rovnaké volebné právo práve tým občanom, ktorým upiera schopnosť rozlíšiť pravdu od lži. Tento pozoruhodný rozpor určite skôr či neskôr povedie odborníkov na pravdu a tých, ktorí ich platia, k spochybneniu rovnakého volebného práva pre všetkých.
Kým sa tak nestane, môžeme sa tešiť, že vznikla nová profesia. Ak má byť naša radosť úplná, treba pripomenúť, že úplne noví odborníci na dezinformácie sa kedysi nazývali propagandisti.
Autor: Jan Keller (profesor sociológie a poslanec Európskeho parlamentu)
https://casopisargument.cz/?p=44750