SVET BEZ VÍŤAZOV
Podľa novej správy z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie smeruje svetová dynamika k no – win situácii.
V kontexte rastúceho geopolitického napätia a hospodárskej nestability sa mnohé vlády viac zaujímajú o to, že získavajú menej ako iné. To je však recept na dynamiku no – win, čiže bez výhry alebo prehra – prehra, ktorá spochybňuje nielen spoluprácu, ale aj celkový medzinárodný poriadok, ktorý napriek všetkým svojim chybám dokázal ponúknuť výhody pre všetkých, uvádza sa v správe Mníchovskej bezpečnostnej konferencie 2024.
Západný svet stojí pred ťažkou voľbou: na jednej strane sa nachádza v čoraz konkurenčnejšom prostredí, kde sa nemožno vyhnúť úvahám o relatívnom zisku. Na druhej strane sa musí usilovať o oživenie spolupráce s pozitívnou rovnicou, bez ktorej nie je možný inkluzívnejší globálny rast a riešenie globálnych problémov.
Správa hodnotí obdobie po skončení studenej vojny ako celkovo úspešné: riziko vojny veľkých mocností sa zdalo byť vzdialené, multilaterálna spolupráca prekvitala, demokracia a ľudské práva sa šírili a chudoba vo svete klesala. Súčasné Zeitenwende (bod obratu) sa však uberá iným smerom, pretože pesimizmus nahradil optimizmus z počiatku obdobia po studenej vojne. V kontexte rastúcej geopolitickej rivality a globálneho hospodárskeho spomalenia sú kľúčoví aktéri v transatlantickom spoločenstve, v mocných autokraciách a v krajinách tzv. globálneho Juhu nespokojní s tým, čo vnímajú ako nerovnomerné rozdelenie absolútnych výhod medzinárodného poriadku, uvádza sa v správe o súčasných problémoch.
Keďže čoraz viac štátov definuje svoj úspech vo vzťahu k ostatným, hrozí, že sa roztočí začarovaný kruh myslenia o relatívnych ziskoch, stratách prosperity a rastúcom geopolitickom napätí. Výsledná dynamika strát a porážok sa už prejavuje v mnohých oblastiach politiky a zachvacuje rôzne regióny.
Východná Európa je príkladom, kde obavy z relatívneho zisku nadobúdajú podobu presvedčenia o nulovom súčte (zisky pre iného aktéra znamenajú straty pre nás). Toto presvedčenie sa prejavuje v snahe autokracie o získanie sféry vplyvu. V tomto regióne podľa správy imperiálne ambície Moskvy už vyústili do vojny a podkopali akúkoľvek víziu kooperatívneho bezpečnostného poriadku v dohľadnej budúcnosti.
Ďalším regiónom, kde by sa podobná situácia mohla zopakovať, je potom Indopacifik, kde sa čoraz viac stretávajú rôzne vízie poriadku s nulovým súčtom. Existujú totiž obavy, že tento región by sa mohol stať sférou vplyvu Číny. V dôsledku toho sa mnohé krajiny v regióne usilujú o užšie bezpečnostné väzby s USA a snažia sa znížiť svoju hospodársku závislosť od Číny. Ak sa veľmocenská konfrontácia s Čínou vystupňuje, bude to pre všetkých strata.
V prípade eskalácie situácie v regióne Blízkeho východu by podľa správy utrpeli straty všetci. Útok Hamasu na Izrael otriasol pocitom bezpečnosti krajiny. Izraelská reakcia uvrhla Gazu do zúfalstva, pričom prudko vzrástol počet civilných obetí, zničená infraštruktúra a humanitárna núdza. Vojna môže narušiť aj regionálne zbližovanie, ktoré nabralo na obrátkach a začalo meniť nulové myslenie regionálnych mocností, uvádza sa v správe.
V africkom regióne Sahel sa dynamika hry s nulovým súčtom ešte zhoršila v dôsledku série vojenských prevratov, v dôsledku ktorých EÚ a USA stratili partnerov pri podpore rozvoja, demokracie, dobrej správy vecí verejných, boja proti terorizmu a riadenia migrácie. Tunajší občania zasa stratili vyhliadky na mier a demokratický pokrok.
Štáty na celom svete sa namiesto zvyšovania vzájomných ziskov čoraz viac usilujú o ekonomickú bezpečnosť pred nátlakom, keďže proces globalizácie sa mení na geopolitiku. Kapitálové a obchodné toky už začínajú prúdiť podľa geopolitických línií. Odstránenie rizika z hospodárskych vzťahov by mohlo znížiť zraniteľnosť, a tým aj možnosť vzniku konfliktu.
Geopolitické napätie ovplyvňuje aj oblasť politiky v oblasti klímy, ktorá je inak typicky pozitívnou oblasťou. V správe sa uvádza, že zavádzanie ekologických technológií by mohlo byť zmarené napätím medzi Čínou a USA, transatlantickými nezhodami v oblasti obchodných pravidiel a dotácií a nezhodami medzi krajinami s nízkymi a vysokými príjmami, a to aj v otázke primeraného financovania opatrení v oblasti klímy. Technologický pokrok, ktorý bol dlho hnacou silou svetovej prosperity, čoraz viac využívajú aj súperi. Správa varuje, že Čína, USA a ďalšie krajiny chcú ovládnuť strategické technológie, ako sú polovodiče a umelá inteligencia.
Namiesto reformy medzinárodného poriadku založeného na pravidlách sa medzinárodné spoločenstvo uberá opačným smerom. Transatlantickí partneri a ďalšie podobne zmýšľajúce štáty čelia výzve zložitého vyvažovania. Musia investovať do obrany a zároveň selektívne obmedziť pokusy o vzájomné výhody pre politicky podobne zmýšľajúce štáty. Nesmie to však viesť k začarovanému kruhu, v ktorom sa spolupráca s pozitívnym súčtom obmedzuje na čoraz menej krajín.
V správe sa uvádza, že transatlantické úsilie sa musí zamerať na budovanie silnejších partnerstiev s krajinami globálneho Juhu a orientovať sa na reformu medzinárodného poriadku tak, aby fungoval v prospech oveľa širšej globálnej skupiny. Správa uznáva, že tento cieľ sa bude ťažko realizovať – najmä v roku volieb, keď sa výhody spolupráce medzi demokraciami dostanú pod tlak.
Existuje teda reálne riziko, že pre čoraz viac krajín už nebude otázkou, kto získa viac, ale kto stratí menej.
https://casopisargument.cz/?p=55598
https://securityconference.org/assets/01_Bilder_Inhalte/03_Medien/02_Publikationen/2024/MSR_2024/MunichSecurityReport2024_Lose-lose.pdf